Život Prešova
online
online
TIGROARCHÍV Róberta Sinaia - Požiar vesmírnej lode Apollo 1 v roku 1967.
13.02.2006 Celý región
V období Studenej vojny sa v snahe predbehnúť jeden druhého Spojené štáty a Sovietsky zväz zamerali na kozmický výskum. Okrem vojenského výskumu, lety do koz...V období Studenej vojny sa v snahe predbehnúť jeden druhého Spojené štáty a Sovietsky zväz zamerali na kozmický výskum. Okrem vojenského výskumu, lety do kozmu slúžili najmä na podporu propagácie politických cieľov toho ktorého režimu, a to bez ohľadu na finančné náklady.
A tak, keď Rusi v roku 1961 vyslali do kozmu prvého človeka, Jurija Gagarina, v Amerike začala „ kozmická“ horúčka. NASA čoskoro do vesmíru dostala aj amerických kozmonautov. Nasledoval kozmický program Gemini, vďaka ktorému sa podarilo predbehnúť sovietsku kozmickú pilotáž, a neskôr Apollo, ktorého hlavným cieľom bolo – dopraviť prvého človeka na Mesiac. Ochrannú ruku nad týmto projektom držal samotný prezident John Kennedy a keď Kongres uvoľnil obrovské finančné čiastky, rozbehol sa program Apollo na plné obrátky. Stavali sa a skúšali nosné rakety, kabína aj mesačný modul. Nikto však vtedy netušil, aký osud čaká Gusa Grissoma, Edwarda Whitea a Rogera Chafeeho, ktorí tvorili posádku Apolla 1.
Budúcnosť dobrodružstva NASA v kozme nikdy nevyzerala tak sľubne ako koncom roka 1966, sotva pár týždňov po bombasticky úspešnom projekte Gemini. Niektorí ľudia z agentúry NASA hovorili úplne otvorene, že človek vstúpi na Mesiac už začiatkom roka 1968, celý rok pred termínom, stanoveným zosnulým prezidentom Kennedym. To, že bola silná snaha dostať Apollo rýchlo na štart, niektorí ľudia označovali ako reakciu NASA na intenzívny politický tlak. Prezident Lyndon Johnson bol kvôli vlečúcej sa vojne vo Vietname vystavený ostrej kritike za to, že spolupracoval s juhovietnamskou vládou. A ak si mal získať srdcia a hlasy voličov, tak potom potreboval, aby sa stal nejaký zázrak. Johnson chcel Amerike ponúknuť Apollo.
Apollo 1 bola drahá, ťažká a komplikovaná vesmírna loď s tisíckami rôznych systémov, ktoré pre zaručenie úspešnosti letu museli navzájom perfektne fungovať. Na pomoc astronautom pri ich výcviku bola postavená replika Apolla 1 - letecký simulátor. Mala to byť perfektná kópia každého gombíka, číselníka, rukoväte a ovládacieho tlačidla.
Keď pracovný tím dokončil verziu skutočného Apolla 1 alebo vesmírnej lode 012, ako bola vedená u výrobcu, North American Aviation z Downey v Kalifornii, kde inžinieri na popud NASA pracovali z dôvodov konštrukčných zmien a iných úprav na tri smeny, prišiel si veliteľ posádky Apolla1
Gus Grissom spolu s Whiteom a Chafeem, obzrieť simulátor. Behom pár minút po tom, čo sa pripútal k sedadlu simulátora, sa Grissom musel držať, aby len len že nevyletel z kože: „ Zavolajte McCaffertyho!.. . To je neuveriteľné... Tak kde je ten frajer? “
„ Tu som. Máte nejaký problém? “
„ Človeče, platia ťa tu za to, aby simulátor pracoval úplne rovnako ako skutočná loď. Ale toto tu sa od lode 012 líši v takých dôležitých detailoch, že mám pocit, akoby sme tu len zbytočne strácali čas. Do hája, Riley tento simulátor je celkom na nič! Prečo ste ho neupravili podľa posledných požiadaviek? Veď v toľkých veciach sa líši od skutočnej kozmickej lode. Je dobrý akurát tak na dve veci ... “
„ Ale Gus. Inžinieri z Downey robili u 012 stovky úprav a zmien a urobiť to isté pri simulátore zaberie hrozne veľa času... “
„ Riley, celé to tu stojí za hovno! Uvedom si, že máme letieť do vesmíru a nie k nejakej babke na prázdniny voľakde do Kansasu “ zareval Gus a spolu s ostatnými členmi posádky sa hrabal von zo simulátora.
**********************************
Vďaka technickým pracovníkom, ktorí pracovali nadčas, poháňaní jedovatými rečami a urážkami Gusa Grissoma a ostatnými vedúcimi tímu Apollo, kozmická loď 012 prešla výslednou revíziou a bola spolu so svojou nosnou raketou Saturn 1B prvý januárový týždeň roku 1967 premiestnená na odpaľovaciu rampu číslo 34. Bolo však ešte treba previesť ďalšie, dodatočné testy s kozmickou loďou na odpaľovacej rampe. Jeden z testov, považovaný za najzákladnejší pre komplexnú kontrolu všetkých lodných operačných systémov, bol ten, že loď sa bez posádky naplní stopercentným kyslíkom. Keď bol test k všeobecnej spokojnosti ukončený, prišiel na rad test posledný, s celou trojčlennou posádkou na palube lode, oblečenou do skafandrov a so zapnutými všetkými elektrickými a komunikačnými systémami.
Pod časovým „ tlakom“ sa NASA rozhodla test bez posádky vynechať a prejsť rovno ku generálke, so stopercentným kyslíkom a posádkou v skafandroch, štartovným tímom v pohotovosti a s príklopami prielezov kabíny rovnako hermeticky uzatvorenými, ako keby išlo o skutočný štart. NASA vybrala pre komplexný test piatok 27.januára 1967.
Dopoludnia v deň testu Grissom, White a Chaffee spoločne obedovali s manažérom lode Apollo Joeom Sheaom, riaditeľom letových posádok Dekem Slaytonom a Wallym Schirrom, veliteľom záložných posádok Apolla 1, v miestnosti patriacej k priestorom vymedzeným pre astronautov. Grissom sa bez obalu Sheaa opýtal: „ Počuj Joe, vraj si pred šiestimi týždňami na tlačovej konferencii povedal, že projekt postihlo viac než 20 000 rôznych porúch. Väčšina z nich vraj bola triviálneho rázu, ale vyskytlo sa aj dosť vážnych problémov, ktoré by nám mohli spôsobiť veľké starosti. Čo ty na to? “
„ No, objavili sa niektoré nedostatky, ale dúfame, že nemajú nič čo do činenia s bezpečnosťou, “ neisto odpovedal Shea. Náhle sa Grissom rozčúlil a z očí mu sršali blesky: „ Aha, takže vy dúfate... Do boha, Joe, tak keď si myslíš, že ten bastard bude lietať, prečo nezdvihneš zadok a nesadneš si do kabíny s nami, aby si si vyskúšal, aké to je? “
„ Len kľud Gus. Nevidím dôvod, nedáva mi to zmysel. Žiadne obavy, celý test budem sledovať z krytu. Bolo mi cťou s vami obedovať. A teraz už musím ísť, “ pokojne odpovedal manažér, odložil príbor a radšej sa pobral preč. Niekoľko minút po ňom sa zdvihli aj ostatní. Išli priamo k štartovacej rampe.
Tesne pred tým, než Gus vkĺzol do kabíny Apolla, zadržal ho Wally Schirra: „ Gus, chcel som ti len povedať...chcel som ti len povedať, že konštrukcia príklopu prielezu do kabíny sa mi vôbec nepáči. “
„ Wally, máš z 012 zlý pocit? “ ticho sa opýtal Grissom. V očiach sa mu zračil veľký otáznik. Schirra sa poškrabal za uchom, ale rozhodne sa o svoj poznatok chcel s niekým podeliť: „ No, podľa mňa by príklop mal byť konštruovaný s rýchlo otvárateľným mechanizmom, ktorý by fungoval rýchlo ako ten, čo bol použitý v Mercury. Príklop na Apollo má dvojitý plášť a musí sa otvárať ručne. V núdzovom prípade bude nutné otvoriť najprv príklopy oboch plášťov a potom uvolniť tretí príklop, ktorý je súčasťou kovového štítu, ktorý chráni Apollo počas štartu. Je navrhnutý tak, aby nešťastnou náhodou po ceste na Mesiac alebo namáhavou cestou cez atmosféru neodletel, ale...môže sa prihodiť všeličo. Teraz ma počúvaj, Gus. Bude ti to trvať minimálne 90 sekúnd, než všetky tie príklopy otvoríš. Keby sa vyskytol problém, hoci len komunikačný, vylezte z kabíny hneď von, pokiaľ sa to nevyrieši. Rozumieš? “
„ Rozumiem, Wally. “ povedal Gus a krátko sa bez slova zahľadel svojmu kamarátovi do očí. Grissom si varovanie uložil niekam dozadu do hlavy.
**********************************
Grissomovu a Schirrovu vážnu chvíľku prerušilo hlásenie: „ Sme pripravení začať počítať. Všetci sa pripravte. “ Slová prišli z krytu a od pracovníkov, ktorí mali na starosti obrovskú oceľovú vežu s chvostom a mostíkom, obklopujúcu 224 stôp vysokú kombináciu Saturnu 1B a Apolla 1.
Odpočítavanie bolo spustené. Začala skúška nazývaná „ vyťahovanie zo zástrčiek“ . Akonáhle simulované odpočítavanie dosiahne nulu, húština elektrických, životne dôležitých a pozemných kontrolných káblov, napájajúcich všetky stupne rakety, sa mala odpojiť, aby sa overilo, či veliteľský a napájací modul rakety a kozmickej lode môžu pracovať, poháňané vlastným interným zdrojom. Bol to štart „ na sucho. “ Všetko okrem naplnenia palivom a vlastného štartu.
Všetci traja členovia posádky, oblečení do skafandrov, sa pripútali do sedadiel kabíny. Grissom naľavo, Whitte uprostred a Chaffee napravo. Technici hermeticky uzavreli príklop lode. Všetci traja teraz boli zatvorení v lodi, odkiaľ nemohli von skôr, než za minimálne 90 sekúnd až dve minúty.
Odpočítavanie začalo. „ Potvrďte vzduchotesné uzatvorenie príklopu, “ ozvalo sa. Grissom odpovedal: „ Príklop uzavretý. Všetko je O. K. “ Do kabíny bol potom napumpovaný stopercentný kyslík, pokým manometre nezačali ukazovať tlak 16,7 libry na štvorcový palec.
Test NASA požadoval, aby bola kabína zbavená akýchkoľvek kontaminátov. Tomu vyhovoval extrémne vysoký obsah a tlak kyslíka v kabíne. Akonáhle by sa však kabína ocitla vo vesmíre, tlak v kabíne mal byť zredukovaný na úroveň piatich libier na štvorcový palec t.j. trikrát menej, než bola atmosféra v čase štartu lode.
Test bol sledovaný z troch vonkajších miest. Z „ bielej miestnosti“ , na uzatvorenej plošine na poschodí číslo 8 a na úrovni mostíka, kde bolo v pohotovosti 5 technikov z North American Aviation pre prípad, že by nastali nejaké mimoriadne okolnosti. Nikdy na tento deň nezabudnú.
V dômyselnom kryte, 1600 stôp od rakety, boli pracovníci, ktorí mali na starosti kontrolu systémov rakety. O 5 míľ ďalej viedli do operačnej budovy elektronické „ šľachy“ , ktoré podzemím siahali až k vesmírnej lodi, kontrolované z riadiacej miestnosti. Tu sedel Skip Chauvin, vedúci testov kozmickej lode. V kryte sa nachádzal Stuart Roosa, nedávny prírastok do radov astronautov, ktorý tu bol preto, aby sa ako spojovateľ s posádkou oťukal. Blízko Roosa sedeli Deke Slayton, Joe Shea a Rocco Petrone, riaditeľ štartovacích operácií NASA.
Menšie problémy sa objavili už pri odčítavaní. Grissom hlásil: „ Cítim kyslý zápach, ktorý zapĺňa kabínu. Vyzerá to, že zápach vychádza zo zariadenia, ktoré kontroluje kvalitu vzduchu v kabíne. Nepáči sa mi to. “
„ O. K. Odsajte zápach interným zariadením, “ prišiel rozkaz z riadiacej miestnosti. Zápach sa však objavil znova. Z kabíny Apolla bolo počuť zlostné brblanie. Odsávací systém kabíny opäť vyčistil vzduch od nechutného zápachu.
Čoskoro prišli ďalšie problémy. Veliteľ Apolla hlásil ďalšiu nepríjemnosť: „ V prilbách našich skafandrov nám bolestivo praská statická elektrina. Asi sa zase niečo kazilo v elektrike. Praskanie narastá až do hranice neznesiteľnosti. V mnohých prípadoch ani nerozumieme, čo hovoríte... Čo tam vlastne robíte? Keď s vami nemôžem hovoriť ani zo vzdialenosti piatich míľ, ako potom mám s vami komunikovať z Mesiaca? “
Odpočítavanie sa potácalo od jednej poruchy k druhej, až sa zastavilo pri čase T-mínus desať minút.
**********************************
Grissomove sťažnosti neprestávali: „ Do frasa, teraz sa nedá vypnúť ani môj mikrofón! A bude aj horšie. Komunikácie touto linkou sú na elektrickej báze. Elektrický systém je čím ďalej tým viac v horšom stave. “
Chauvin okamžite zastavil odpočítavanie, pripravený problém diagnostikovať a uviesť všetko do normálneho chodu. Už bolo po šiestej hodine. Posádka bola v kabíne viac než 6 hodín.
Za Chauvinom prišiel jeden z inžinierov: „ Zrušme to tu dnes. Takto je to na celú večnosť. Bude lepšie, keď to vypneme a urobíme celý test znova. “
„ Nie. Čas je dôležitejší. Už mám všetkých tých stresov a narastajúceho tlaku zo všetkých strán dosť. Zavládne pokoj, keď táto loď vzlietne hore na obežnú dráhu. Houston je nepríjemný, Biely dom je nepríjemný a ešte NASA k tomu... Odpáľte ju! Pokračovanie odpočítavania 18:31! “ prikázal Chauvin.
Katastrofa, ktorá sa chystala zachvátiť Apollo 1 pri zdržaní v čase T-mínus 10 minút, začala v skutočnosti už hodinu predtým. Vtedy otvorenými ventilmi do kabíny začal vnikať čistý kyslík. Tlak sa menil a okolitý vzduch, skladajúci sa z 21 percentného kyslíka, takmer 79 percentného dusíka a časti normálnych, v atmosfére bežných plynov, bol z kabíny trojčlennej posádky vyplavený. Senzory potvrdili požadované nastavenie 100-percentného kyslíka na tlak 16,7 libry na štvorcový palec. Kabína, jej zariadenie, drôty a kábly, plastická hmota, suché zipsy, skafandre, prístroje, jednoducho všetko bolo nasiaknuté čistým kyslíkom.
Keby všetko fungovalo perfektne, tragická udalosť, ktorá postihla kozmickú loď Apollo 1, by sa nikdy neprihodila. Ale táto loď bola samými problémami obklopená, a jeden z nich jej dokonca neumožňoval ani komunikáciu s krytom, ktorý bol 1600 stôp ďaleko. A do takejto lode sa viac než 5 hodín nalievala hustá polievka 100-percentného kyslíka.
Viac než 5 hodín prenikal kyslík v tlakovej kabíne Apolla do povrchu úplne všetkého, čo v nej bolo. Plastickou hmotou začínajúc cez papierové kontrolné zoznamy, nekovové izolácie, hliník a tkaninu. Čistý kyslík sa zažieral do materiálov, vtláčal sa pod vonkajšiu vrstvu molekúl a tým sa aj z nehorľavých materiálov stávali horľavé.
Pod anatomickým sedadlom, na ktorom ležal Gus Grissom, bola spleť drôtov. Všetky možné drôty pre rôzne účely. Niektorými z nich viedol k rôznym operačným systémom prúd. Ostatné boli napojené ku skafandrom kozmonautov za účelom monitorovania zdravotného stavu a komunikácie. Drôty a kábliky neboli úhľadne stiahnuté dohromady ani oddelene uložené v ochrannej plastovej rúrke, ale boli všelijako pospájané kúskami pások z umelej hmoty a iných materiálov. Boli v zlom stave. Drôty a kábliky boli rôzne naťahované, mlátilo sa nimi sem a tam, chodilo sa po nich a v niektorých prípadoch už neexistovala z dôvodu trenia a ošúchania ani vonkajšia izolácia. Jedným slovom neporiadok.
Niekde pod sedadlom veliteľa Apolla 1 sa rozodrel jeden drôt až na vodič. Bola poškodená izolácia a vodič nabitý elektrinou bol obnažený. Preskočila iskra, ktorá spôsobila výbuch. V okamihu rýchlejšom než myšlienka sa z nepatrnej iskričky stala celistvá rázová vlna plameňov, veselo sa krmiaca kyslíkom nasýteným v tlakovanej kabíne.
**********************************
Deke Slayton a Rocco Petrone v kryte zostali na mieste ako skamenelí. Svaly stuhnuté, komunikácia prerušená uprostred vety, neveriacky sa pozerali na obrazovky monitorov, ukazujúcich stav interiéru kozmickej lode Apollo 1. Bývalá kabína Apolla sa stala vírom zúriacich plameňov.
Deke rýchlo prebiehal očami z jedného číselníka prístrojov na druhý. Vedel, aké kvantá kyslíka sú do skafandrov dodávané. Prístroje ukazujúce dodávku elektrického prúdu sa zbláznili. Prúd divoko pulzoval a ručičky sa trepotali hore a dole. Ukazovatele prístrojov odpočítavajúce teplotu v kabíne boli všetky až nadoraz. Lúč radaru odumrel - zmizol v zlomku sekundy.
Deke, Rocco a ostatní vedľa nich sa mohli len prizerať, nemí od hrôzy. Hrdlá sa im stiahli v hroznom šoku. Na monitoroch lekárov vyskočil pulz Eda Whitea bláznivo hore. Prístroje ukazovali náhly pohyb všetkých troch mužov.
Prvé volanie znelo tlmene a neuveriteľne vzdialene, akoby prichádzalo z hocikade, len nie z modernej vesmírnej lode. Vlietlo však do slúchadiel s dopadom fyzického úderu. „ Horí! “ Jediné slovo od Eda Whitea. Okamžite potom zaznel neomylne hlboký hlas Gusa Grissoma, volajúceho svojich najbližších priateľov: „ V kabíne horí! “ A hneď na to hlas Rogera Chaffeeho: „ Horíme! “ Potom nasledoval skomolený prenos a potom – posledná prosba: „ Vytiahnite nás von! “ Potom ďalší prenos. Slovo, ktorému nikto nerozumel. Potom výkrik a ... Ticho.
Deke vyskočil v kryte zo svojho kresla a zmučeným hlasom vykríkol: “ Preboha, čo sa to deje? “ Vystrašené oči mal nalepené na obrazovkách monitorov. Na jednej z nich bol pohľad priezorom dovnútra kozmickej lode. Deke mal dojem, že vo vnútri vidí pohybujúci sa tieň. Nebol si však istý. V okamžiku sa otočil k druhému monitoru. Ztuhli mu svaly. S otvorenými ústami zízal, ako v priestore prielezu šľahajú oranžové plamene. Na nič iného sa v tejto chvíli ani nezmohol.
Plamene sa rýchlo šírili a už z nich bola len hrôzostrašná biela vyhňa. Keď výbušný, oslepujúci záblesk pominul, Slayton videl jasnejšie. Nechcel veriť svojim očiam. Videl pekelné plamene a hustý dym valiaci sa von.
Skip Chauvin a Stuart Roosa sa horlivo snažili hovoriť s posádkou: „ 012 ozvi sa!.. .012 ozvi sa!.. . Gus počuješ ma? Gus, Ed, ozvite sa!.. . Gus preboha ozvi sa!.. . “ Znovu a znovu volali, zúfalí s tvárami kriedovo bielymi. Nedostali však žiadnu odpoveď.
Vo chvíli, keď Ed White vykríkol „ Horí! “ , jeden muž zahliadol viac než pohybujúci sa tieň. V miestnosti blízko základne odpaľovacej rampy technik Gary Probst, vyburcovaný náhlym výkrikom, zamieril svoj zrak na televízny monitor napojený na kameru zaostrenú na priezor kabíny. Gary zahliadol časť interiéru za ramenom Eda Whitea. Cez priezor šľahali plamene. Hneď na to zahliadol rukavice Eda Whitea, ako sa naťahujú nad jeho hlavu k mechanizmu zaisťujúcemu príklop prielezu. Pohľad zaclonili ruky Gusa Grissoma. Obraz sa však začal náhle intenzívne chvieť.
Apollo 1 sa premenilo na jednu plápolajúcu fakľu. Polyuretanová hubovitá hmota, ktorá pokrývala celú podlahu, absorbovala toľko kyslíka, že pôsobila ako zdroj čistého plameňa, ktorý blčal hore stenou medzi posádkou a príklopom prielezu, jedinou únikovou cestou. V týchto nekonečných sekundách plamene divoko tancovali a útočili na hadice, ktoré napájali prilby skafandrov, ktoré zase privádzali kyslík do nosov a pľúc.
Žiadny človek nemohol za ideálnych prevádzkových podmienok otvoriť tento príklop v čase kratšom než 90 sekúnd. Toto však ideálne podmienky rozhodne neboli.
**********************************
Kovové rúrky a spájkované spoje sa roztiekli ako horúce želé, spôsobujúce po dopade na podlahu ešte väčšie plamene. Bublali ako malé krátery lávy a roztavené kvapky žeravého železa prskali po celej kabíne. Žiara sa zahryzla do zdrojov kyslíka, doširoka ich rozorvala a ďalší kyslík vháňaný obrovským tlakom dovnútra sa okamžite menil na kvíliace horáky jasne bieleho ohňa.
Systém dodávajúci kyslík sa tavil, pukal a nakoniec sa úplne zbortil. Chladiaca kvapalina sa rozliala po kabíne. V atmosfére teraz už horiaceho kyslíka a vzrastajúcej teploty vytekala chladiaca kvapalina ako voda z hadice, ale s tým rozdielom, že bola vysoko horľavá a tak teda tiež horela plameňom a rozstrekovala svoj ohnivý prúd po celej kabíne.
I napriek tomu doposiaľ astronauti fungovali ako dobre zohraný tím, ktorým aj boli. Ponorení do plameňov, krútiacich sa okolo nich, pod nimi a po nich, dorážajúcich na priezory ich prilieb, zahaľujúcich ich torzá, sa astronauti pokúšali vykonávať úkony slúžiace pre ich záchranu.
Pre Gusa Grissoma bolo bezprostrednou úlohou pevne tlačiť páku okamžitého vyrovnania tlaku v kabíne. To by samo o sebe poslalo ťažkú kyslíkovú atmosféru i s plameňmi von z Apolla, ako forsáž silného tryskového motora. Gus to skúsil, ale samotná páka už horela.
Ed White sa krútil od bolesti a naťahoval sa cez svoje ľavé rameno, aby mohol všetkou silou, ktorú mal, uvolniť vnútorný príklop prielezu. O okamih neskôr už cez burácajúce plamene, šľahajúce cez jeho prilbu, nevidel.
Chaffee podával asi najneuveriteľnejší výkon zo všetkých. Aby udržal spojenie, musel vytrvalo ležať v sedadle, obklopený plameňmi. Naliehavo prosil pracovníkov z mostíka, aby ich vytiahli von z inferna a potom, keď pokračoval vo volaní o pomoc, sa ešte naťahoval cez Eda Whitea, aby pomohol Gusovi s príklopom. Žiara sa mu dostala do pľúc a nakoniec sa mu zo spálenej priedušnice a hrdla vydral nekontrolovateľný výkrik. Skôr než mohol bližšie pochopiť, čo sa deje, boli jeho pľúca a pľúca oboch ďalších členov posádky vysaté. Plamienky životov Gusa Grissoma, Rogera Chaffeeho a Eda Whitea boli sfúknuté za 8 a pol sekundy.
Vo chvíli, kedy došlo k iskreniu pod sedadlom Gusa Grissoma, pracovalo na rôznych podlažiach lešenia mostíka 27 mužov. Vrátane piatich, ktorí boli v „ bielej miestnosti“ pri vstupnom príklope Apolla 1.
Keď vedúci rampy Donald Babitt počul trýznivé výkriky z kozmickej lode, stuhol. Grissomove slová „ V kabíne horí“ vyburcovali Babitta ku okamžitej akcii. Jeho hlas bolo počuť po celom poschodí: “ Vytiahnite ich von! James, rýchlo poď sem... Pomôž mi otvoriť príklop prielezu... Tak... Ešte... Do frasa, nejde to. Hrozne to páli... Niečo s tým urob, ja idem spustiť núdzové volanie. “
Mal akurát čas na to, aby spustil poplach. Z Apolla vyšľahol oslepujúci záblesk a tlaková vlna výbuchu ho zrazila na kolená. 5 mužov na poschodí číslo 8 sa odpotácalo dozadu, otrasení tlakovou vlnou a snažili sa uniknúť horúčave a zúriacemu ohňu. Omámení sa tackali po otáčavom ramene mostíka. Druhý výbuch ich dostihol, akurát, keď sa dotackali k výťahu. Tam sa zastavili. Babitt chytil jedného z mužov, ktorý mal na hlave sluchátka s mikrofónom a otočil ho k sebe. Zúfalo naňho kričal: „ Horíme! Potrebujem okamžite hasičov, záchranku a hasiace prístroje! Tak rob niečo! “
Tím technikov s Babittom na čele zápasiaci s dychom a dusiaci sa dymom, ktorý sa rozlial po celom poschodí a otočnom mostíku, bez váhania schytili každý hasiaci prístroj, ktorý im prišiel pod ruku. Ak sa niekto niekedy vrhol dobrovoľne do brány pekiel, tak to boli práve títo muži. Tváre ofrknuté neznesiteľnou páľavou, ruky popálené plameňmi šľahajúcimi z Apolla, s vedomím, že ich výbušné látky môžu svojím posledným crescendom pohltiť, sa vrhali k lodi a striekali na príklop prielezu v snahe schladiť ho tak, aby ho mohli otvoriť rukami, z ktorých im už odpadávala spálená koža.
**********************************
Ostatní muži sa hnali šialeným chvatom k ôsmemu poschodiu s maskami na tvárach a s hasiacimi prístrojmi v rukách. Prejavila sa ďalšia chyba systému: masky boli navrhnuté na ochranu proti parám pre prípad, žeby vytieklo palivo. Ukázalo sa však, že proti hustému dymu boli nepoužiteľné. Ale zostali. V príšernej páľave, zaplavení vlnou horúčavy, jedovatými výparmi a dusivým dymom, bojovali hasiacimi prístrojmi s plameňmi.
Bojovali s požiarom, pokiaľ mohli. Než ich dym a výpary oslepili. Mučivo lapali po každom dúšku vzduchu. Ustúpili dozadu, aby umožnili prístup k príklopu ďalším. Hneď ako sa títo muži vyčerpali, nastúpila opäť pôvodná zostava. Bez jediného slova inštruktáže striedali sa v niekoľkých vlnách, aby mohli otvoriť príklop a astronautov uväznených vo vnútri zachrániť.
Nakoniec bol požiar na ôsmom poschodí zlikvidovaný. Vyčerpaným Babittovým mužom, z ktorých niektorí boli poranení, sa konečne podarilo príklop kabíny otvoriť. Pretlak kabíny spolu s vlnou horúčavy vyletel von z kozmickej lode a odstrčil ich, potácajúcich sa, späť. Dopredu sa vyvalil hustý toxický dym. Babitt sa obrátil na Gleavsa: „ Ako dlho už tam sú? “
„ Od prvého výkriku uplynulo už skoro 6 minút. Je to zlé, “ odpovedal Gleaves a rukávom si utieral spotenú a začadenú tvár. Babitt sa nevzdával: „ Nesmieme sa vzdať. Musíme sa snažiť, ako najviac vieme, sa k nim dostať. Je ešte nádej, že sú snáď nažive... Chlapi, vidíte ich? “
„ Nie, cez poletujúce sadze a dym nič nevidieť. “
„ Tak ich nahmatajte rukami. Sú predsa tam! “ nabádal záchranárov Babitt. Oslepení muži hmatali rukami po astronautoch, ale po chvíli prestali: „ Nemá to zmysel. Telá sa nehýbu. To je koniec. “
Trasúci sa Rocco Petrone s bielou tvárou v kryte sa pozeral na televíznu obrazovku. Videl celú scénu otvorenia príklopu prielezu a mužov snažiacich sa dostať k astronautom. Rýchlo zapol mikrofón, aby ich v „ bielej miestnosti“ počul. „ Je ešte nejaká nádej? “ opýtal sa.
Ozval sa priškrtený hlas: „ N-nie ... už je neskoro. “ Rocco sa zdrvený otočil preč od obrazovky monitora. Pozrel na muža, ktorý stál vedľa neho: „ Prosím ťa, vypni ten monitor. Nechcem sa na to pozerať. “
Zostala len troška nádeje. Nič viac. Chvíľku pred tým, než povedali Petroneovi, že už je neskoro, sa ozval vo vysielacom obvode hlas, ktorý vykríkol: „ Rýchlo zožeňte doktora! “ Deke Slayton to počul. Mŕtvi predsa lekára nepotrebujú. Deke zbalil Freda Kellyho a Alana Hartera, lekárov, ktorí stáli vedľa, a všetci traja vybehli z krytu.
Deke s oboma lekármi dobehli k rampe, vyšli výťahom na poschodie číslo 8 a ponáhľali sa po otočnom mostíku k „ bielej miestnosti“ . Príklop bol otvorený práve pred chvíľou.
Videl, ako sa doktori naklonili otvoreným prielezom do kabíny Apolla, a videl, ako sa opäť pomaly postavili. Jeden z nich sa otočil k Dekovi a pokrútil hlavou: „ Majú to za sebou. Je po všetkom. Chudinky ich ženy. “
**********************************
Vyčerpaný, ešte stále v šoku a bolesti, Deke Slayton telefonoval do kancelárie astronautov v Houstone. Za chvíľu už hovoril s Wallym Schirrom, ktorý odletel z mysu Canaveral tesne po začiatku testu „ na sucho“ . Wallymu sa už správa doniesla, a ešte než mu Deke zavolal, uviedol veci do pohybu: „ Už o tom viem, Deke. Je to strašné. Požiadal som ostatných astronautov, aby o nešťastí upovedomili každú rodinu. Ponúkli sme im akúkoľvek pomoc, ktorú budú potrebovať... Najskôr sa dovolali Betty Grissomovej a potom Pat Whiteovej. Marthu Chaffeeovú zastihli, keď práve telefonovala do Holiday Inn v Cocoa Beach, či nie je Roger vo svojej izbe... Ja... Stále tomu nemôžem uveriť... Gus, Ed, Roger... Už vidím tú hystériu. Tak skoro si nezalietame. “
Schirra si vzdychol a chvíľu bolo na linke ticho. Potom sa smutne ozval Deke: „ Ach, Wally, bol som sa na to pozrieť. Buď rád, že si pri tom nebol. Bolo to zdrvujúce. Vo vnútri bolo všetko spálené, pokryté čiernym popolom. Hotová popravčia komora. Chlapci sa zrejme snažili dostať von. Všetky tri telá boli nakopené pred hermetickým uzáverom prielezu. Ed White bol naspodku a Gus s Rogerom boli zrútení na ňom. Skafandre ich zachránili pred plameňmi. Ani jeden z nich nebol popálený. Bol to ten zasraný systém kontroly kvality vzduchu, ktorý ich dostal. Udusil ich. Nemohol som sa na to pozerať. “
Bolo po všetkom. NASA odpálkovala reportérov, ktorí mnohí z nich boli blízki priatelia zahynutých astronautov. Udalosť sa nedala utajiť. Tlač so sídlom na myse Canaveral mala priamo na odpaľovacej rampe číslo 34 príliš mnoho kontaktov. NASA udržiavala mlčanie, pokiaľ nebolo o všetky rodiny postarané. Až potom vydala oficiálne vyhlásenie.
Inšpekčná komisia Apolla vydala oficiálnu správu o požiari a záhube kozmickej lode číslo 012. Správa mala 3 300 strán. Z dôvodu rozsiahleho poškodenia lode nemohla byť príčina požiaru presne určená. Ako najpravdepodobnejší zdroj bolo uvedené preskočenie elektrickej iskry na chybnom vedení. Vyšetrovatelia objavili, že bola porušená izolácia drôtov pod malými dvierkami kontroly kvality vzduchu. Izolácia mohla byť poškodená i trením drôtov o zmienené kovové dvierka. Bolo tu uvedených i ďalších 9 možných príčin. Každá z nich uvádzala zlyhanie elektrického systému v tej istej oblasti – pod sedadlom Gusa Grissoma.
Najnepríjemnejšou časťou správy bolo priame označenie vinníkov. NASA a North American Aviation. Tieto tímy boli kritizované za zlé vedenie, ľahkomyseľnosť, nedbalosť a zlyhanie v poskytnutí adekvátnej bezpečnosti astronautom. V správe bolo doslova uvedené: „ Pri vyšetrovaní komisie vyšlo najavo mnoho nedostatkov konštrukcie, techniky, výroby a technickej kontroly, nespočetné príklady zlej elektrickej inštalácie, konštrukcie a zle prevedenej odbornej práce a v neposlednom rade i zle zvarované a pájkované spoje rúrok, v ktorých kozmickou loďou cirkulovala horľavá chladiaca kvapalina. “
Zástupcovia NASA a North American Aviation s výsledkom správy súhlasili, vinu uznali a pri novom obnovení projektu Apollo venovali bezpečnostným opatreniam najvyššiu pozornosť. Okrem toho došlo v oboch organizáciách k početným zmenám v personálnom obsadení.
Behom nasledujúcich mesiacov malo ísť na rekonštrukciu a prestavbu Apolla, vrátane nového príklopu prielezu, ktorý sa dal otvoriť presne za tri sekundy, takmer pol miliardy dolárov. V novej kozmickej lodi boli vo veľkej miere použité nehorľavé materiály, novo konštruovaný elektrický systém, lepšie chránené potrubie, a pokiaľ bola loď na Zemi, mala sa používať zmes dusíka s kyslíkom.
To, čo sa prihodilo veliteľskému modulu Apollo 1, prinútilo zvýšiť ostražitosť NASA pri posudzovaní bezpečnosti amerických kozmických lodí. Možno povedať, že bez tejto skúsenosti by Američania po Mesiaci nikdy nechodili. Na druhej strane treba pripomenúť, že ostražitosť NASA po tejto udalosti nezostala zvýšená navždy. 28. januára 1986 vinou nekvalitnej konštrukcie, materiálov a ľudskej nedbanlivosti, zhorelo 7 kozmonautov v americkom raketopláne Challenger.
Pripravil Ing. Róbert Sinai, Pneuservis Rotkiv
A tak, keď Rusi v roku 1961 vyslali do kozmu prvého človeka, Jurija Gagarina, v Amerike začala „ kozmická“ horúčka. NASA čoskoro do vesmíru dostala aj amerických kozmonautov. Nasledoval kozmický program Gemini, vďaka ktorému sa podarilo predbehnúť sovietsku kozmickú pilotáž, a neskôr Apollo, ktorého hlavným cieľom bolo – dopraviť prvého človeka na Mesiac. Ochrannú ruku nad týmto projektom držal samotný prezident John Kennedy a keď Kongres uvoľnil obrovské finančné čiastky, rozbehol sa program Apollo na plné obrátky. Stavali sa a skúšali nosné rakety, kabína aj mesačný modul. Nikto však vtedy netušil, aký osud čaká Gusa Grissoma, Edwarda Whitea a Rogera Chafeeho, ktorí tvorili posádku Apolla 1.
Budúcnosť dobrodružstva NASA v kozme nikdy nevyzerala tak sľubne ako koncom roka 1966, sotva pár týždňov po bombasticky úspešnom projekte Gemini. Niektorí ľudia z agentúry NASA hovorili úplne otvorene, že človek vstúpi na Mesiac už začiatkom roka 1968, celý rok pred termínom, stanoveným zosnulým prezidentom Kennedym. To, že bola silná snaha dostať Apollo rýchlo na štart, niektorí ľudia označovali ako reakciu NASA na intenzívny politický tlak. Prezident Lyndon Johnson bol kvôli vlečúcej sa vojne vo Vietname vystavený ostrej kritike za to, že spolupracoval s juhovietnamskou vládou. A ak si mal získať srdcia a hlasy voličov, tak potom potreboval, aby sa stal nejaký zázrak. Johnson chcel Amerike ponúknuť Apollo.
Apollo 1 bola drahá, ťažká a komplikovaná vesmírna loď s tisíckami rôznych systémov, ktoré pre zaručenie úspešnosti letu museli navzájom perfektne fungovať. Na pomoc astronautom pri ich výcviku bola postavená replika Apolla 1 - letecký simulátor. Mala to byť perfektná kópia každého gombíka, číselníka, rukoväte a ovládacieho tlačidla.
Keď pracovný tím dokončil verziu skutočného Apolla 1 alebo vesmírnej lode 012, ako bola vedená u výrobcu, North American Aviation z Downey v Kalifornii, kde inžinieri na popud NASA pracovali z dôvodov konštrukčných zmien a iných úprav na tri smeny, prišiel si veliteľ posádky Apolla1
Gus Grissom spolu s Whiteom a Chafeem, obzrieť simulátor. Behom pár minút po tom, čo sa pripútal k sedadlu simulátora, sa Grissom musel držať, aby len len že nevyletel z kože: „ Zavolajte McCaffertyho!.. . To je neuveriteľné... Tak kde je ten frajer? “
„ Tu som. Máte nejaký problém? “
„ Človeče, platia ťa tu za to, aby simulátor pracoval úplne rovnako ako skutočná loď. Ale toto tu sa od lode 012 líši v takých dôležitých detailoch, že mám pocit, akoby sme tu len zbytočne strácali čas. Do hája, Riley tento simulátor je celkom na nič! Prečo ste ho neupravili podľa posledných požiadaviek? Veď v toľkých veciach sa líši od skutočnej kozmickej lode. Je dobrý akurát tak na dve veci ... “
„ Ale Gus. Inžinieri z Downey robili u 012 stovky úprav a zmien a urobiť to isté pri simulátore zaberie hrozne veľa času... “
„ Riley, celé to tu stojí za hovno! Uvedom si, že máme letieť do vesmíru a nie k nejakej babke na prázdniny voľakde do Kansasu “ zareval Gus a spolu s ostatnými členmi posádky sa hrabal von zo simulátora.
**********************************
Vďaka technickým pracovníkom, ktorí pracovali nadčas, poháňaní jedovatými rečami a urážkami Gusa Grissoma a ostatnými vedúcimi tímu Apollo, kozmická loď 012 prešla výslednou revíziou a bola spolu so svojou nosnou raketou Saturn 1B prvý januárový týždeň roku 1967 premiestnená na odpaľovaciu rampu číslo 34. Bolo však ešte treba previesť ďalšie, dodatočné testy s kozmickou loďou na odpaľovacej rampe. Jeden z testov, považovaný za najzákladnejší pre komplexnú kontrolu všetkých lodných operačných systémov, bol ten, že loď sa bez posádky naplní stopercentným kyslíkom. Keď bol test k všeobecnej spokojnosti ukončený, prišiel na rad test posledný, s celou trojčlennou posádkou na palube lode, oblečenou do skafandrov a so zapnutými všetkými elektrickými a komunikačnými systémami.
Pod časovým „ tlakom“ sa NASA rozhodla test bez posádky vynechať a prejsť rovno ku generálke, so stopercentným kyslíkom a posádkou v skafandroch, štartovným tímom v pohotovosti a s príklopami prielezov kabíny rovnako hermeticky uzatvorenými, ako keby išlo o skutočný štart. NASA vybrala pre komplexný test piatok 27.januára 1967.
Dopoludnia v deň testu Grissom, White a Chaffee spoločne obedovali s manažérom lode Apollo Joeom Sheaom, riaditeľom letových posádok Dekem Slaytonom a Wallym Schirrom, veliteľom záložných posádok Apolla 1, v miestnosti patriacej k priestorom vymedzeným pre astronautov. Grissom sa bez obalu Sheaa opýtal: „ Počuj Joe, vraj si pred šiestimi týždňami na tlačovej konferencii povedal, že projekt postihlo viac než 20 000 rôznych porúch. Väčšina z nich vraj bola triviálneho rázu, ale vyskytlo sa aj dosť vážnych problémov, ktoré by nám mohli spôsobiť veľké starosti. Čo ty na to? “
„ No, objavili sa niektoré nedostatky, ale dúfame, že nemajú nič čo do činenia s bezpečnosťou, “ neisto odpovedal Shea. Náhle sa Grissom rozčúlil a z očí mu sršali blesky: „ Aha, takže vy dúfate... Do boha, Joe, tak keď si myslíš, že ten bastard bude lietať, prečo nezdvihneš zadok a nesadneš si do kabíny s nami, aby si si vyskúšal, aké to je? “
„ Len kľud Gus. Nevidím dôvod, nedáva mi to zmysel. Žiadne obavy, celý test budem sledovať z krytu. Bolo mi cťou s vami obedovať. A teraz už musím ísť, “ pokojne odpovedal manažér, odložil príbor a radšej sa pobral preč. Niekoľko minút po ňom sa zdvihli aj ostatní. Išli priamo k štartovacej rampe.
Tesne pred tým, než Gus vkĺzol do kabíny Apolla, zadržal ho Wally Schirra: „ Gus, chcel som ti len povedať...chcel som ti len povedať, že konštrukcia príklopu prielezu do kabíny sa mi vôbec nepáči. “
„ Wally, máš z 012 zlý pocit? “ ticho sa opýtal Grissom. V očiach sa mu zračil veľký otáznik. Schirra sa poškrabal za uchom, ale rozhodne sa o svoj poznatok chcel s niekým podeliť: „ No, podľa mňa by príklop mal byť konštruovaný s rýchlo otvárateľným mechanizmom, ktorý by fungoval rýchlo ako ten, čo bol použitý v Mercury. Príklop na Apollo má dvojitý plášť a musí sa otvárať ručne. V núdzovom prípade bude nutné otvoriť najprv príklopy oboch plášťov a potom uvolniť tretí príklop, ktorý je súčasťou kovového štítu, ktorý chráni Apollo počas štartu. Je navrhnutý tak, aby nešťastnou náhodou po ceste na Mesiac alebo namáhavou cestou cez atmosféru neodletel, ale...môže sa prihodiť všeličo. Teraz ma počúvaj, Gus. Bude ti to trvať minimálne 90 sekúnd, než všetky tie príklopy otvoríš. Keby sa vyskytol problém, hoci len komunikačný, vylezte z kabíny hneď von, pokiaľ sa to nevyrieši. Rozumieš? “
„ Rozumiem, Wally. “ povedal Gus a krátko sa bez slova zahľadel svojmu kamarátovi do očí. Grissom si varovanie uložil niekam dozadu do hlavy.
**********************************
Grissomovu a Schirrovu vážnu chvíľku prerušilo hlásenie: „ Sme pripravení začať počítať. Všetci sa pripravte. “ Slová prišli z krytu a od pracovníkov, ktorí mali na starosti obrovskú oceľovú vežu s chvostom a mostíkom, obklopujúcu 224 stôp vysokú kombináciu Saturnu 1B a Apolla 1.
Odpočítavanie bolo spustené. Začala skúška nazývaná „ vyťahovanie zo zástrčiek“ . Akonáhle simulované odpočítavanie dosiahne nulu, húština elektrických, životne dôležitých a pozemných kontrolných káblov, napájajúcich všetky stupne rakety, sa mala odpojiť, aby sa overilo, či veliteľský a napájací modul rakety a kozmickej lode môžu pracovať, poháňané vlastným interným zdrojom. Bol to štart „ na sucho. “ Všetko okrem naplnenia palivom a vlastného štartu.
Všetci traja členovia posádky, oblečení do skafandrov, sa pripútali do sedadiel kabíny. Grissom naľavo, Whitte uprostred a Chaffee napravo. Technici hermeticky uzavreli príklop lode. Všetci traja teraz boli zatvorení v lodi, odkiaľ nemohli von skôr, než za minimálne 90 sekúnd až dve minúty.
Odpočítavanie začalo. „ Potvrďte vzduchotesné uzatvorenie príklopu, “ ozvalo sa. Grissom odpovedal: „ Príklop uzavretý. Všetko je O. K. “ Do kabíny bol potom napumpovaný stopercentný kyslík, pokým manometre nezačali ukazovať tlak 16,7 libry na štvorcový palec.
Test NASA požadoval, aby bola kabína zbavená akýchkoľvek kontaminátov. Tomu vyhovoval extrémne vysoký obsah a tlak kyslíka v kabíne. Akonáhle by sa však kabína ocitla vo vesmíre, tlak v kabíne mal byť zredukovaný na úroveň piatich libier na štvorcový palec t.j. trikrát menej, než bola atmosféra v čase štartu lode.
Test bol sledovaný z troch vonkajších miest. Z „ bielej miestnosti“ , na uzatvorenej plošine na poschodí číslo 8 a na úrovni mostíka, kde bolo v pohotovosti 5 technikov z North American Aviation pre prípad, že by nastali nejaké mimoriadne okolnosti. Nikdy na tento deň nezabudnú.
V dômyselnom kryte, 1600 stôp od rakety, boli pracovníci, ktorí mali na starosti kontrolu systémov rakety. O 5 míľ ďalej viedli do operačnej budovy elektronické „ šľachy“ , ktoré podzemím siahali až k vesmírnej lodi, kontrolované z riadiacej miestnosti. Tu sedel Skip Chauvin, vedúci testov kozmickej lode. V kryte sa nachádzal Stuart Roosa, nedávny prírastok do radov astronautov, ktorý tu bol preto, aby sa ako spojovateľ s posádkou oťukal. Blízko Roosa sedeli Deke Slayton, Joe Shea a Rocco Petrone, riaditeľ štartovacích operácií NASA.
Menšie problémy sa objavili už pri odčítavaní. Grissom hlásil: „ Cítim kyslý zápach, ktorý zapĺňa kabínu. Vyzerá to, že zápach vychádza zo zariadenia, ktoré kontroluje kvalitu vzduchu v kabíne. Nepáči sa mi to. “
„ O. K. Odsajte zápach interným zariadením, “ prišiel rozkaz z riadiacej miestnosti. Zápach sa však objavil znova. Z kabíny Apolla bolo počuť zlostné brblanie. Odsávací systém kabíny opäť vyčistil vzduch od nechutného zápachu.
Čoskoro prišli ďalšie problémy. Veliteľ Apolla hlásil ďalšiu nepríjemnosť: „ V prilbách našich skafandrov nám bolestivo praská statická elektrina. Asi sa zase niečo kazilo v elektrike. Praskanie narastá až do hranice neznesiteľnosti. V mnohých prípadoch ani nerozumieme, čo hovoríte... Čo tam vlastne robíte? Keď s vami nemôžem hovoriť ani zo vzdialenosti piatich míľ, ako potom mám s vami komunikovať z Mesiaca? “
Odpočítavanie sa potácalo od jednej poruchy k druhej, až sa zastavilo pri čase T-mínus desať minút.
**********************************
Grissomove sťažnosti neprestávali: „ Do frasa, teraz sa nedá vypnúť ani môj mikrofón! A bude aj horšie. Komunikácie touto linkou sú na elektrickej báze. Elektrický systém je čím ďalej tým viac v horšom stave. “
Chauvin okamžite zastavil odpočítavanie, pripravený problém diagnostikovať a uviesť všetko do normálneho chodu. Už bolo po šiestej hodine. Posádka bola v kabíne viac než 6 hodín.
Za Chauvinom prišiel jeden z inžinierov: „ Zrušme to tu dnes. Takto je to na celú večnosť. Bude lepšie, keď to vypneme a urobíme celý test znova. “
„ Nie. Čas je dôležitejší. Už mám všetkých tých stresov a narastajúceho tlaku zo všetkých strán dosť. Zavládne pokoj, keď táto loď vzlietne hore na obežnú dráhu. Houston je nepríjemný, Biely dom je nepríjemný a ešte NASA k tomu... Odpáľte ju! Pokračovanie odpočítavania 18:31! “ prikázal Chauvin.
Katastrofa, ktorá sa chystala zachvátiť Apollo 1 pri zdržaní v čase T-mínus 10 minút, začala v skutočnosti už hodinu predtým. Vtedy otvorenými ventilmi do kabíny začal vnikať čistý kyslík. Tlak sa menil a okolitý vzduch, skladajúci sa z 21 percentného kyslíka, takmer 79 percentného dusíka a časti normálnych, v atmosfére bežných plynov, bol z kabíny trojčlennej posádky vyplavený. Senzory potvrdili požadované nastavenie 100-percentného kyslíka na tlak 16,7 libry na štvorcový palec. Kabína, jej zariadenie, drôty a kábly, plastická hmota, suché zipsy, skafandre, prístroje, jednoducho všetko bolo nasiaknuté čistým kyslíkom.
Keby všetko fungovalo perfektne, tragická udalosť, ktorá postihla kozmickú loď Apollo 1, by sa nikdy neprihodila. Ale táto loď bola samými problémami obklopená, a jeden z nich jej dokonca neumožňoval ani komunikáciu s krytom, ktorý bol 1600 stôp ďaleko. A do takejto lode sa viac než 5 hodín nalievala hustá polievka 100-percentného kyslíka.
Viac než 5 hodín prenikal kyslík v tlakovej kabíne Apolla do povrchu úplne všetkého, čo v nej bolo. Plastickou hmotou začínajúc cez papierové kontrolné zoznamy, nekovové izolácie, hliník a tkaninu. Čistý kyslík sa zažieral do materiálov, vtláčal sa pod vonkajšiu vrstvu molekúl a tým sa aj z nehorľavých materiálov stávali horľavé.
Pod anatomickým sedadlom, na ktorom ležal Gus Grissom, bola spleť drôtov. Všetky možné drôty pre rôzne účely. Niektorými z nich viedol k rôznym operačným systémom prúd. Ostatné boli napojené ku skafandrom kozmonautov za účelom monitorovania zdravotného stavu a komunikácie. Drôty a kábliky neboli úhľadne stiahnuté dohromady ani oddelene uložené v ochrannej plastovej rúrke, ale boli všelijako pospájané kúskami pások z umelej hmoty a iných materiálov. Boli v zlom stave. Drôty a kábliky boli rôzne naťahované, mlátilo sa nimi sem a tam, chodilo sa po nich a v niektorých prípadoch už neexistovala z dôvodu trenia a ošúchania ani vonkajšia izolácia. Jedným slovom neporiadok.
Niekde pod sedadlom veliteľa Apolla 1 sa rozodrel jeden drôt až na vodič. Bola poškodená izolácia a vodič nabitý elektrinou bol obnažený. Preskočila iskra, ktorá spôsobila výbuch. V okamihu rýchlejšom než myšlienka sa z nepatrnej iskričky stala celistvá rázová vlna plameňov, veselo sa krmiaca kyslíkom nasýteným v tlakovanej kabíne.
**********************************
Deke Slayton a Rocco Petrone v kryte zostali na mieste ako skamenelí. Svaly stuhnuté, komunikácia prerušená uprostred vety, neveriacky sa pozerali na obrazovky monitorov, ukazujúcich stav interiéru kozmickej lode Apollo 1. Bývalá kabína Apolla sa stala vírom zúriacich plameňov.
Deke rýchlo prebiehal očami z jedného číselníka prístrojov na druhý. Vedel, aké kvantá kyslíka sú do skafandrov dodávané. Prístroje ukazujúce dodávku elektrického prúdu sa zbláznili. Prúd divoko pulzoval a ručičky sa trepotali hore a dole. Ukazovatele prístrojov odpočítavajúce teplotu v kabíne boli všetky až nadoraz. Lúč radaru odumrel - zmizol v zlomku sekundy.
Deke, Rocco a ostatní vedľa nich sa mohli len prizerať, nemí od hrôzy. Hrdlá sa im stiahli v hroznom šoku. Na monitoroch lekárov vyskočil pulz Eda Whitea bláznivo hore. Prístroje ukazovali náhly pohyb všetkých troch mužov.
Prvé volanie znelo tlmene a neuveriteľne vzdialene, akoby prichádzalo z hocikade, len nie z modernej vesmírnej lode. Vlietlo však do slúchadiel s dopadom fyzického úderu. „ Horí! “ Jediné slovo od Eda Whitea. Okamžite potom zaznel neomylne hlboký hlas Gusa Grissoma, volajúceho svojich najbližších priateľov: „ V kabíne horí! “ A hneď na to hlas Rogera Chaffeeho: „ Horíme! “ Potom nasledoval skomolený prenos a potom – posledná prosba: „ Vytiahnite nás von! “ Potom ďalší prenos. Slovo, ktorému nikto nerozumel. Potom výkrik a ... Ticho.
Deke vyskočil v kryte zo svojho kresla a zmučeným hlasom vykríkol: “ Preboha, čo sa to deje? “ Vystrašené oči mal nalepené na obrazovkách monitorov. Na jednej z nich bol pohľad priezorom dovnútra kozmickej lode. Deke mal dojem, že vo vnútri vidí pohybujúci sa tieň. Nebol si však istý. V okamžiku sa otočil k druhému monitoru. Ztuhli mu svaly. S otvorenými ústami zízal, ako v priestore prielezu šľahajú oranžové plamene. Na nič iného sa v tejto chvíli ani nezmohol.
Plamene sa rýchlo šírili a už z nich bola len hrôzostrašná biela vyhňa. Keď výbušný, oslepujúci záblesk pominul, Slayton videl jasnejšie. Nechcel veriť svojim očiam. Videl pekelné plamene a hustý dym valiaci sa von.
Skip Chauvin a Stuart Roosa sa horlivo snažili hovoriť s posádkou: „ 012 ozvi sa!.. .012 ozvi sa!.. . Gus počuješ ma? Gus, Ed, ozvite sa!.. . Gus preboha ozvi sa!.. . “ Znovu a znovu volali, zúfalí s tvárami kriedovo bielymi. Nedostali však žiadnu odpoveď.
Vo chvíli, keď Ed White vykríkol „ Horí! “ , jeden muž zahliadol viac než pohybujúci sa tieň. V miestnosti blízko základne odpaľovacej rampy technik Gary Probst, vyburcovaný náhlym výkrikom, zamieril svoj zrak na televízny monitor napojený na kameru zaostrenú na priezor kabíny. Gary zahliadol časť interiéru za ramenom Eda Whitea. Cez priezor šľahali plamene. Hneď na to zahliadol rukavice Eda Whitea, ako sa naťahujú nad jeho hlavu k mechanizmu zaisťujúcemu príklop prielezu. Pohľad zaclonili ruky Gusa Grissoma. Obraz sa však začal náhle intenzívne chvieť.
Apollo 1 sa premenilo na jednu plápolajúcu fakľu. Polyuretanová hubovitá hmota, ktorá pokrývala celú podlahu, absorbovala toľko kyslíka, že pôsobila ako zdroj čistého plameňa, ktorý blčal hore stenou medzi posádkou a príklopom prielezu, jedinou únikovou cestou. V týchto nekonečných sekundách plamene divoko tancovali a útočili na hadice, ktoré napájali prilby skafandrov, ktoré zase privádzali kyslík do nosov a pľúc.
Žiadny človek nemohol za ideálnych prevádzkových podmienok otvoriť tento príklop v čase kratšom než 90 sekúnd. Toto však ideálne podmienky rozhodne neboli.
**********************************
Kovové rúrky a spájkované spoje sa roztiekli ako horúce želé, spôsobujúce po dopade na podlahu ešte väčšie plamene. Bublali ako malé krátery lávy a roztavené kvapky žeravého železa prskali po celej kabíne. Žiara sa zahryzla do zdrojov kyslíka, doširoka ich rozorvala a ďalší kyslík vháňaný obrovským tlakom dovnútra sa okamžite menil na kvíliace horáky jasne bieleho ohňa.
Systém dodávajúci kyslík sa tavil, pukal a nakoniec sa úplne zbortil. Chladiaca kvapalina sa rozliala po kabíne. V atmosfére teraz už horiaceho kyslíka a vzrastajúcej teploty vytekala chladiaca kvapalina ako voda z hadice, ale s tým rozdielom, že bola vysoko horľavá a tak teda tiež horela plameňom a rozstrekovala svoj ohnivý prúd po celej kabíne.
I napriek tomu doposiaľ astronauti fungovali ako dobre zohraný tím, ktorým aj boli. Ponorení do plameňov, krútiacich sa okolo nich, pod nimi a po nich, dorážajúcich na priezory ich prilieb, zahaľujúcich ich torzá, sa astronauti pokúšali vykonávať úkony slúžiace pre ich záchranu.
Pre Gusa Grissoma bolo bezprostrednou úlohou pevne tlačiť páku okamžitého vyrovnania tlaku v kabíne. To by samo o sebe poslalo ťažkú kyslíkovú atmosféru i s plameňmi von z Apolla, ako forsáž silného tryskového motora. Gus to skúsil, ale samotná páka už horela.
Ed White sa krútil od bolesti a naťahoval sa cez svoje ľavé rameno, aby mohol všetkou silou, ktorú mal, uvolniť vnútorný príklop prielezu. O okamih neskôr už cez burácajúce plamene, šľahajúce cez jeho prilbu, nevidel.
Chaffee podával asi najneuveriteľnejší výkon zo všetkých. Aby udržal spojenie, musel vytrvalo ležať v sedadle, obklopený plameňmi. Naliehavo prosil pracovníkov z mostíka, aby ich vytiahli von z inferna a potom, keď pokračoval vo volaní o pomoc, sa ešte naťahoval cez Eda Whitea, aby pomohol Gusovi s príklopom. Žiara sa mu dostala do pľúc a nakoniec sa mu zo spálenej priedušnice a hrdla vydral nekontrolovateľný výkrik. Skôr než mohol bližšie pochopiť, čo sa deje, boli jeho pľúca a pľúca oboch ďalších členov posádky vysaté. Plamienky životov Gusa Grissoma, Rogera Chaffeeho a Eda Whitea boli sfúknuté za 8 a pol sekundy.
Vo chvíli, kedy došlo k iskreniu pod sedadlom Gusa Grissoma, pracovalo na rôznych podlažiach lešenia mostíka 27 mužov. Vrátane piatich, ktorí boli v „ bielej miestnosti“ pri vstupnom príklope Apolla 1.
Keď vedúci rampy Donald Babitt počul trýznivé výkriky z kozmickej lode, stuhol. Grissomove slová „ V kabíne horí“ vyburcovali Babitta ku okamžitej akcii. Jeho hlas bolo počuť po celom poschodí: “ Vytiahnite ich von! James, rýchlo poď sem... Pomôž mi otvoriť príklop prielezu... Tak... Ešte... Do frasa, nejde to. Hrozne to páli... Niečo s tým urob, ja idem spustiť núdzové volanie. “
Mal akurát čas na to, aby spustil poplach. Z Apolla vyšľahol oslepujúci záblesk a tlaková vlna výbuchu ho zrazila na kolená. 5 mužov na poschodí číslo 8 sa odpotácalo dozadu, otrasení tlakovou vlnou a snažili sa uniknúť horúčave a zúriacemu ohňu. Omámení sa tackali po otáčavom ramene mostíka. Druhý výbuch ich dostihol, akurát, keď sa dotackali k výťahu. Tam sa zastavili. Babitt chytil jedného z mužov, ktorý mal na hlave sluchátka s mikrofónom a otočil ho k sebe. Zúfalo naňho kričal: „ Horíme! Potrebujem okamžite hasičov, záchranku a hasiace prístroje! Tak rob niečo! “
Tím technikov s Babittom na čele zápasiaci s dychom a dusiaci sa dymom, ktorý sa rozlial po celom poschodí a otočnom mostíku, bez váhania schytili každý hasiaci prístroj, ktorý im prišiel pod ruku. Ak sa niekto niekedy vrhol dobrovoľne do brány pekiel, tak to boli práve títo muži. Tváre ofrknuté neznesiteľnou páľavou, ruky popálené plameňmi šľahajúcimi z Apolla, s vedomím, že ich výbušné látky môžu svojím posledným crescendom pohltiť, sa vrhali k lodi a striekali na príklop prielezu v snahe schladiť ho tak, aby ho mohli otvoriť rukami, z ktorých im už odpadávala spálená koža.
**********************************
Ostatní muži sa hnali šialeným chvatom k ôsmemu poschodiu s maskami na tvárach a s hasiacimi prístrojmi v rukách. Prejavila sa ďalšia chyba systému: masky boli navrhnuté na ochranu proti parám pre prípad, žeby vytieklo palivo. Ukázalo sa však, že proti hustému dymu boli nepoužiteľné. Ale zostali. V príšernej páľave, zaplavení vlnou horúčavy, jedovatými výparmi a dusivým dymom, bojovali hasiacimi prístrojmi s plameňmi.
Bojovali s požiarom, pokiaľ mohli. Než ich dym a výpary oslepili. Mučivo lapali po každom dúšku vzduchu. Ustúpili dozadu, aby umožnili prístup k príklopu ďalším. Hneď ako sa títo muži vyčerpali, nastúpila opäť pôvodná zostava. Bez jediného slova inštruktáže striedali sa v niekoľkých vlnách, aby mohli otvoriť príklop a astronautov uväznených vo vnútri zachrániť.
Nakoniec bol požiar na ôsmom poschodí zlikvidovaný. Vyčerpaným Babittovým mužom, z ktorých niektorí boli poranení, sa konečne podarilo príklop kabíny otvoriť. Pretlak kabíny spolu s vlnou horúčavy vyletel von z kozmickej lode a odstrčil ich, potácajúcich sa, späť. Dopredu sa vyvalil hustý toxický dym. Babitt sa obrátil na Gleavsa: „ Ako dlho už tam sú? “
„ Od prvého výkriku uplynulo už skoro 6 minút. Je to zlé, “ odpovedal Gleaves a rukávom si utieral spotenú a začadenú tvár. Babitt sa nevzdával: „ Nesmieme sa vzdať. Musíme sa snažiť, ako najviac vieme, sa k nim dostať. Je ešte nádej, že sú snáď nažive... Chlapi, vidíte ich? “
„ Nie, cez poletujúce sadze a dym nič nevidieť. “
„ Tak ich nahmatajte rukami. Sú predsa tam! “ nabádal záchranárov Babitt. Oslepení muži hmatali rukami po astronautoch, ale po chvíli prestali: „ Nemá to zmysel. Telá sa nehýbu. To je koniec. “
Trasúci sa Rocco Petrone s bielou tvárou v kryte sa pozeral na televíznu obrazovku. Videl celú scénu otvorenia príklopu prielezu a mužov snažiacich sa dostať k astronautom. Rýchlo zapol mikrofón, aby ich v „ bielej miestnosti“ počul. „ Je ešte nejaká nádej? “ opýtal sa.
Ozval sa priškrtený hlas: „ N-nie ... už je neskoro. “ Rocco sa zdrvený otočil preč od obrazovky monitora. Pozrel na muža, ktorý stál vedľa neho: „ Prosím ťa, vypni ten monitor. Nechcem sa na to pozerať. “
Zostala len troška nádeje. Nič viac. Chvíľku pred tým, než povedali Petroneovi, že už je neskoro, sa ozval vo vysielacom obvode hlas, ktorý vykríkol: „ Rýchlo zožeňte doktora! “ Deke Slayton to počul. Mŕtvi predsa lekára nepotrebujú. Deke zbalil Freda Kellyho a Alana Hartera, lekárov, ktorí stáli vedľa, a všetci traja vybehli z krytu.
Deke s oboma lekármi dobehli k rampe, vyšli výťahom na poschodie číslo 8 a ponáhľali sa po otočnom mostíku k „ bielej miestnosti“ . Príklop bol otvorený práve pred chvíľou.
Videl, ako sa doktori naklonili otvoreným prielezom do kabíny Apolla, a videl, ako sa opäť pomaly postavili. Jeden z nich sa otočil k Dekovi a pokrútil hlavou: „ Majú to za sebou. Je po všetkom. Chudinky ich ženy. “
**********************************
Vyčerpaný, ešte stále v šoku a bolesti, Deke Slayton telefonoval do kancelárie astronautov v Houstone. Za chvíľu už hovoril s Wallym Schirrom, ktorý odletel z mysu Canaveral tesne po začiatku testu „ na sucho“ . Wallymu sa už správa doniesla, a ešte než mu Deke zavolal, uviedol veci do pohybu: „ Už o tom viem, Deke. Je to strašné. Požiadal som ostatných astronautov, aby o nešťastí upovedomili každú rodinu. Ponúkli sme im akúkoľvek pomoc, ktorú budú potrebovať... Najskôr sa dovolali Betty Grissomovej a potom Pat Whiteovej. Marthu Chaffeeovú zastihli, keď práve telefonovala do Holiday Inn v Cocoa Beach, či nie je Roger vo svojej izbe... Ja... Stále tomu nemôžem uveriť... Gus, Ed, Roger... Už vidím tú hystériu. Tak skoro si nezalietame. “
Schirra si vzdychol a chvíľu bolo na linke ticho. Potom sa smutne ozval Deke: „ Ach, Wally, bol som sa na to pozrieť. Buď rád, že si pri tom nebol. Bolo to zdrvujúce. Vo vnútri bolo všetko spálené, pokryté čiernym popolom. Hotová popravčia komora. Chlapci sa zrejme snažili dostať von. Všetky tri telá boli nakopené pred hermetickým uzáverom prielezu. Ed White bol naspodku a Gus s Rogerom boli zrútení na ňom. Skafandre ich zachránili pred plameňmi. Ani jeden z nich nebol popálený. Bol to ten zasraný systém kontroly kvality vzduchu, ktorý ich dostal. Udusil ich. Nemohol som sa na to pozerať. “
Bolo po všetkom. NASA odpálkovala reportérov, ktorí mnohí z nich boli blízki priatelia zahynutých astronautov. Udalosť sa nedala utajiť. Tlač so sídlom na myse Canaveral mala priamo na odpaľovacej rampe číslo 34 príliš mnoho kontaktov. NASA udržiavala mlčanie, pokiaľ nebolo o všetky rodiny postarané. Až potom vydala oficiálne vyhlásenie.
Inšpekčná komisia Apolla vydala oficiálnu správu o požiari a záhube kozmickej lode číslo 012. Správa mala 3 300 strán. Z dôvodu rozsiahleho poškodenia lode nemohla byť príčina požiaru presne určená. Ako najpravdepodobnejší zdroj bolo uvedené preskočenie elektrickej iskry na chybnom vedení. Vyšetrovatelia objavili, že bola porušená izolácia drôtov pod malými dvierkami kontroly kvality vzduchu. Izolácia mohla byť poškodená i trením drôtov o zmienené kovové dvierka. Bolo tu uvedených i ďalších 9 možných príčin. Každá z nich uvádzala zlyhanie elektrického systému v tej istej oblasti – pod sedadlom Gusa Grissoma.
Najnepríjemnejšou časťou správy bolo priame označenie vinníkov. NASA a North American Aviation. Tieto tímy boli kritizované za zlé vedenie, ľahkomyseľnosť, nedbalosť a zlyhanie v poskytnutí adekvátnej bezpečnosti astronautom. V správe bolo doslova uvedené: „ Pri vyšetrovaní komisie vyšlo najavo mnoho nedostatkov konštrukcie, techniky, výroby a technickej kontroly, nespočetné príklady zlej elektrickej inštalácie, konštrukcie a zle prevedenej odbornej práce a v neposlednom rade i zle zvarované a pájkované spoje rúrok, v ktorých kozmickou loďou cirkulovala horľavá chladiaca kvapalina. “
Zástupcovia NASA a North American Aviation s výsledkom správy súhlasili, vinu uznali a pri novom obnovení projektu Apollo venovali bezpečnostným opatreniam najvyššiu pozornosť. Okrem toho došlo v oboch organizáciách k početným zmenám v personálnom obsadení.
Behom nasledujúcich mesiacov malo ísť na rekonštrukciu a prestavbu Apolla, vrátane nového príklopu prielezu, ktorý sa dal otvoriť presne za tri sekundy, takmer pol miliardy dolárov. V novej kozmickej lodi boli vo veľkej miere použité nehorľavé materiály, novo konštruovaný elektrický systém, lepšie chránené potrubie, a pokiaľ bola loď na Zemi, mala sa používať zmes dusíka s kyslíkom.
To, čo sa prihodilo veliteľskému modulu Apollo 1, prinútilo zvýšiť ostražitosť NASA pri posudzovaní bezpečnosti amerických kozmických lodí. Možno povedať, že bez tejto skúsenosti by Američania po Mesiaci nikdy nechodili. Na druhej strane treba pripomenúť, že ostražitosť NASA po tejto udalosti nezostala zvýšená navždy. 28. januára 1986 vinou nekvalitnej konštrukcie, materiálov a ľudskej nedbanlivosti, zhorelo 7 kozmonautov v americkom raketopláne Challenger.
Pripravil Ing. Róbert Sinai, Pneuservis Rotkiv
0
www.ZIVOTPO.sk
